pokračovanie jedenásť, dvanásť KARANTENA KRIMI
Pokračovanie jedenáste, po zlyhaní blogu!
Coroner vstúpil do veliteľovej kancelárie a nemo sa spýtal, čo je nového. Veliteľ znechutene niečo nezrozumitelne zašomral. “Vidím, že moc sme sa od tej Meluzíny nedozvedeli.”
“Myslíš tú Medúzu? V skutočnosti sa volá Mária a jej muž je ten známy staviteľ Sýkora. Nepovedala nič závažného, len že pred nahým Huuslim zdrhla domov. Vraj ju vyľakal, keď tak ako strelený zrazu od toho zrkadla odletel.”
“Takže nám zostáva len ten Loveplow ako svedok. Kde je vlastne? Čo vieme o tom Amadeusovi? O tom treťom z bratov? Kto ho mohol a prečo? Čo sa tu vôbec deje?”
“Nemám ani šajnu, oni ho musia priviesť, veď spal u nás, v base, aspoň dúfam. Milada odviezla toho Amadea vlastne omylom, nikto to nezbadal, veď sú všetci traja ako vajcia, všetci na jedno kopyto. Ale samozrejme, nemalo sa to stať, budem to musieť prešetriť. Loveplow by musel byť ešte v cele”, dokončil svoj ranný rapport veliteľ. Vzal interný telefón. “Počúvaj, kde je…”, dvere kancelárie sa rozleteli a zadychčaný strážnik koktal: “Cela je prázdna, po Loveslow ani stopy!”
“Loveplow!”, skríkli detektívi ako duo. “Do kelu, vy ste stratili aj väzňa z väznice? To asi snívam. Neverím!”, zastonal veliteľ. “Loveplow nezostal zavretý cez noc, alebo ako?”
“Ja som nemal nočnú”, bránil sa strážmajster. “Možno sa mu podarilo ujsť.”
“Von! Všetci von, musím sa sústrediť. Ty, Vlado, ty samozrejme zostaň.” Veliteľovi sa zdalo, že mu huba pení, svoju zúrivosť ťažko ovládal.
Dvanásty deň vyšetrovania, karanténa sa uvoľňuje a aj zápletka sa rozuzľuje.
“Rekapitulujem!”, oznámil veliteľ po výrečitom mlčaní.”Máme zabitého Samuela, bezhlavého Amadeusa a nezvestného Loveploewa. Traja bratia. Zjavne trojčatá. Ako vajce k vajcu. Ako by ich ‘jedna mater mala’, aby som zacitoval slovenskú klasiku, ‘ako by ich v mlieku kúpavala’! Máme svedkyňu Megeru, či ako sa volá, ktorá nič nevie, nič z celého diania nevie, nepamätá. Jediný, ktorý by mohol možno k riešeniu prispieť zmizol. Vyparil sa z basy. Úžasné! Neuveriteľné. A ešte tu máme hosťa zo zámoria, ktorý asi teraz kuká ako jeleň, alebo ako vojín P., keď mu ukradli na stráži služobný revolver a vyľakaný pozeral 'ako keby mu uleteli holuby', ako to povedal major Černý. Dáme si raňajky…” Veliteľ rozbalil údenú slaninku, cibulu, papričky a na počesť návštevy namiesto modranskej frankovky Coca Colu. Nechcel budiť dojem, že už od rána sa na strážnici slope.
Coroner vstúpil do veliteľovej kancelárie a nemo sa spýtal, čo je nového. Veliteľ znechutene niečo nezrozumitelne zašomral. “Vidím, že moc sme sa od tej Meluzíny nedozvedeli.”
“Myslíš tú Medúzu? V skutočnosti sa volá Mária a jej muž je ten známy staviteľ Sýkora. Nepovedala nič závažného, len že pred nahým Huuslim zdrhla domov. Vraj ju vyľakal, keď tak ako strelený zrazu od toho zrkadla odletel.”
“Takže nám zostáva len ten Loveplow ako svedok. Kde je vlastne? Čo vieme o tom Amadeusovi? O tom treťom z bratov? Kto ho mohol a prečo? Čo sa tu vôbec deje?”
“Nemám ani šajnu, oni ho musia priviesť, veď spal u nás, v base, aspoň dúfam. Milada odviezla toho Amadea vlastne omylom, nikto to nezbadal, veď sú všetci traja ako vajcia, všetci na jedno kopyto. Ale samozrejme, nemalo sa to stať, budem to musieť prešetriť. Loveplow by musel byť ešte v cele”, dokončil svoj ranný rapport veliteľ. Vzal interný telefón. “Počúvaj, kde je…”, dvere kancelárie sa rozleteli a zadychčaný strážnik koktal: “Cela je prázdna, po Loveslow ani stopy!”
“Loveplow!”, skríkli detektívi ako duo. “Do kelu, vy ste stratili aj väzňa z väznice? To asi snívam. Neverím!”, zastonal veliteľ. “Loveplow nezostal zavretý cez noc, alebo ako?”
“Ja som nemal nočnú”, bránil sa strážmajster. “Možno sa mu podarilo ujsť.”
“Von! Všetci von, musím sa sústrediť. Ty, Vlado, ty samozrejme zostaň.” Veliteľovi sa zdalo, že mu huba pení, svoju zúrivosť ťažko ovládal.
Dvanásty deň vyšetrovania, karanténa sa uvoľňuje a aj zápletka sa rozuzľuje.
“Rekapitulujem!”, oznámil veliteľ po výrečitom mlčaní.”Máme zabitého Samuela, bezhlavého Amadeusa a nezvestného Loveploewa. Traja bratia. Zjavne trojčatá. Ako vajce k vajcu. Ako by ich ‘jedna mater mala’, aby som zacitoval slovenskú klasiku, ‘ako by ich v mlieku kúpavala’! Máme svedkyňu Megeru, či ako sa volá, ktorá nič nevie, nič z celého diania nevie, nepamätá. Jediný, ktorý by mohol možno k riešeniu prispieť zmizol. Vyparil sa z basy. Úžasné! Neuveriteľné. A ešte tu máme hosťa zo zámoria, ktorý asi teraz kuká ako jeleň, alebo ako vojín P., keď mu ukradli na stráži služobný revolver a vyľakaný pozeral 'ako keby mu uleteli holuby', ako to povedal major Černý. Dáme si raňajky…” Veliteľ rozbalil údenú slaninku, cibulu, papričky a na počesť návštevy namiesto modranskej frankovky Coca Colu. Nechcel budiť dojem, že už od rána sa na strážnici slope.
“Kde dnes začneme?”, spýtal sa coroner.
Kommentare
Kommentar veröffentlichen